ARCHETYP

“Ak preniknete do jadra niečoho, narazíte nakoniec na najhlbšiu skutočnosť a pravdu.” Albert Einstein

Archetyp je často zamieňaný za niečo, čo je už jeho čiastočným priemetom do pozorovateľnej reality - napr. “archetyp” Saturna, s ktorým sa asociujú kvality ako vôľa, disciplína, hranice, limity, pravidlá, zákony, prísnosť a pod.
No archetyp sám o sebe je neviditeľný faktor pôsobenia, ktorého vlastná podstata je slovami neuchopiteľná. C. G. Jung počas svojich celoživotných výskumov objavil, že popri pudovom reaktívnom potenciále existujú v ľudskej psychike vzorce, ktoré ovplyvňujú duševný a duchovný život človeka. Archetypy síce tiež predstavujú šablóny správania, ale pôsobia ešte aj na vyššej úrovni. 

“Archetyp nie je len strelkou kompasu riadiaci cesty inštinktov, ktoré predstavujú  ‘vzorce správania’ nevedomého prejavu osobnosti, ale nad tým sa objavuje tiež vo vedomí ako ‘šablóna predstavivosti’, teda ako usporiadanie psychického materiálu do symbolického obrazu.” Erich Neumann

Zjednodušene si môžeme archetyp predstaviť ako “psychickú DNA”, niečo ako “prázdne formy bez obsahu” alebo korytá riek, ktoré sa napĺňajú konkrétnymi obrazmi až počas nášho života. Reprezentujú iba možnosti určitého typu vnímania a jednania.

Napríklad, každé dieťa v sebe nosí archetyp “Matky”, no nie je to obraz konkrétnej ženy, ale skôr akési vrodené očakávania spôsobu opatery, starostlivosti, ochrany a výživy. Ako sa počas vývinu psyché tento archetyp vyplní konkrétnym obsahom, závisí od jeho skutočnej matky, prípadne inej materskej postavy v jeho bezprostrednom okolí. V dospelosti sa potom bude táto osoba “matersky” prejavovať na základe týchto konkrétnych obsahov. 

Môže sa však stať, že obsahy, ktoré vyplnili archetyp “Matky” počas detstva a dospievania nerezonujú s dušou daného človeka, a preto sa nedokáže autenticky spojiť s prirodzenými materskými inštinktami a kvalitami. V prípade ženy, sa to môže prejaviť napríklad ako neschopnosť “cítiť” vlastné dieťa, v prípade muža sa môže diať, že bude odmietať ženy “materského typu”. 

Tu vie byť veľmi nápomocná astropsychológia. V tomto konkrétnom prípade dokáže skrze natívne postavenie Luny a jej konštelácií pomôcť diferencovať kvality a konkrétne podoby materského prejavu, ktoré u daného človeka rezonujú s archetypom Matky a sú v súlade s jeho individuačnou cestou a jeho Bytostným ja. Takto astropsychológia pomáha triediť to, čo nám naozaj patrí a to, čo nám bolo nasilu vnútené, čoho sa potrebujeme zbaviť alebo čo a ako by sme mali zmeniť.

SYMBOL

“To, čo nazývame symbolom, je výraz, meno alebo tiež obraz, ktorý nám môže byť v bežnom živote dobre známy, ktorý však dodatočne ku svojmu obvyklému zmyslu má ešte špeciálny vedľajší význam. Obsahuje niečo neurčité, neznáme alebo pre nás neviditeľné. Slovo alebo obraz sú symbolické, pokiaľ obsahujú viac, než sa dá poznať na prvý pohľad.” C. G. Jung 

Skrze symbolický jazyk, reč obrazov s nami komunikuje naša duša, či už prostredníctvom snov, aktívnej imaginácie, synchronicity alebo psychosomatické ochorenia. 

Ak sa napríklad povie slovo “policajt”, tým zjavným významom je konkrétne povolanie a konkrétna funkcia v spoločenskom systéme, prípadne obraz človeka v uniforme. Zároveň však nesie asociácie blízke saturnským kvalitám, akými sú dohliadanie nad verejným poriadkom, ochrana obyvateľov, stíhanie a prenasledovanie porušovateľov zákonov, dopomáhanie k výkonu spravodlivosti. No môže asociovať aj marsické črty, medzi ktoré patrí odvaha, bojovnosť, výbušnosť, agresivita.

Symbol “policajta” môže teda napĺňať konkrétnou podobou archetyp “Otca” (ten, čo učí zodpovednosti), ale aj archetyp “Hrdinu” (odvážny bojovník za spravodlivosť). Podľa toho s akým emočným nábojom sa u konkrétnej osoby spája symbol policajta, môžeme usudzovať napríklad aký vzťah bude mať k autoritám, k otcovským postavám a pod. Na tento vzťah potom môže nahliadať astropsychológia práve prepojením konkrétneho symbolu s určitou planetárnou konšteláciou.

MYTOLÓGIA

“Mýtus nie je niečo staré, čo sa udialo kedysi dávno a ďaleko niekomu inému; mýtus sa opakuje stále a stále znovu, každý deň, práve teraz a tu, nám. Mýtus je skutočný, je pravdivý, je posvätný; týka sa nás priamo, dnes a tu.” Kathleen Burt 

Existuje rozšírená predstava, že mýty sú príbehy z dávnej minulosti — o bohoch a hrdinkách, ktorí nikdy neexistovali, v časoch, ktoré sú dávno preč. Astropsychológia hovorí niečo iné. Hovorí to, čo vedeli Liz Greene, Carl Gustav Jung a Joseph Campbell: mýtus nie je história. Mýtus je štruktúra duše. 

Astropsychológia nie je len interpretácia polohy planét. Je to umenie čítania a tlmočenia symbolického jazyka, ktorým ľudstvo hovorí od nepamäti — jazyka z ríše fantázie, rozprávok a mýtov - rodného jazyka duše. Práve tu leží jeden z najdôležitejších pilierov astropsychologického výkladu horoskopu: bez mytológie zostáva horoskop iba schémou, číslami a stupňami, technickými informáciami. S mytológiou sa stáva živým procesom, jedinečným príbehom, zrkadlom duše.

Moja práca je inšpirovaná priekopníčkou na poli astropsychológie Liz Greene. Spojila jazyk mýtov, psychológie a nevedomia do toho, čo dnes poznáme ako psychologickú astrológiu. Odhalila, že planéty nie sú len vonkajšie sily, ktoré riadia náš osud, ale živé archetypy — symboly vnútornej zložitosti, konfliktu a rastu. Za každým planetárnym božstvom sa ukrýva nesmierne bohatstvo príbehov, skrze ktoré máme možnosť vnímať jeho kvality, pôsobenie a prejavy v našich životoch. V astropsychológii neinterpretujeme Venušu len ako „planétu lásky". Chápeme ju ako celý komplex príbehov, obrazov a skúseností, ktoré za tisíce rokov ľudstvo do tejto energie vložilo a ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu v podobe mýtov a eposov. A tak môžeme vnímať jej jednotlivé podoby a polohy, napríklad skrze jej vzťahy - s manželom, milencami, deťmi, pozorovať ju pri tom, ako intervenuje do života smrteľníkom, po čom túži, čo ju bolí, kedy sa hnevá, ako používa svoju moc. 

Preto keď astropsychológ číta horoskop, nemôže obísť mýtus. Každá planéta nesie so sebou celý mytologický svet: Saturn je boh času aj obmedzenia, ale je aj bohom, ktorý požiera vlastné deti — a práve v tomto obraze môžeme pochopiť, ako sa Saturnov princíp prejavuje v živote klienta ako strach, zodpovednosť, disciplína, vnútorný kritik, či sabotér kreativity. 

Keď rozum nestačí, mýtus prehovorí…

Jedným z najdôležitejších poznatkov hlbinnej psychológie je zistenie, že mytické a nediferencované vedomie našich predkov, ktoré oživovalo prírodný svet obrazmi bohov a démonov, nepatrí len do histórie “primitívnych” kultúr. Je stále súčasťou moderného človeka a predstavuje vrstvu, ktorá — hoci zakrytá narastajúcim vedomím a hyperracionalitou posledných dvoch storočí — je rovnako silná, ako bola pred dvoma alebo desiatimi tisícročiami.

Toto je kľúčové pochopenie pre každého astropsychológa. Keď napríklad klientka opisuje vzorec vzťahov, v ktorom opakovane hrá rolu obete alebo spasiteľky niet lepšieho nástroja na zviditeľnenie tohto vzorca ako mýtus. Príbeh Persefony, Medúzy, Artemidy alebo Héry nám dáva jazyk pre to, čo sa deje hlboko v psychike, kde bežné slová nestačia.

Astropsychológ, ktorý pracuje s mytológiou, nehovorí klientovi: „Merkúr v opozícii Neptúna ti spôsobuje problémy v komunikácii." Hovorí mu: „Je v tebe príbeh niekoho, kto sa cíti nevypočutý alebo kto sa musel naučiť mlžiť pravdu, aby prežil. Pozrime sa na to spolu." Za takouto konšteláciou sa môže skrývať príbeh Malej Morskej Panny, ktorá pre lásku obetovala svoj hlas. Pracovaním s konkrétnym mytologickým príbehom dochádza u klienta k zázračnému procesu, spája sa s niečím, čo presahuje “to osobné”, dotýka sa “numinózneho” a bez toho, aby do toho racionálna myseľ zasahovala môže dôjsť k vyplaveniu dôležitých obsahov, ktoré pomôžu liečiť rany uštedrené duši v minulosti.

Mytológia v astropsychológii nie je len ozdobou na pritiahnutie pozornosti a zvýšenie atraktivity ani intelektuálnou onaniou. Je to pracovný nástroj. Skrze mýtus vrátila Liz Greene astrológii život — moderná astropsychológia už nie je len stredoveký systém korešpondencií, ale umožňuje živý dialóg medzi psyché a kozmom. 

Astropsychológ bez znalosti mytológie je ako terapeut bez znalosti ľudských emócií. Môže čítať symboly technicky správne, ale nemôže klientov sprevádzať do hĺbky, kde sa odohráva skutočná zmena. Práve v priestore medzi planétou a príbehom — medzi kozmickým symbolom a ľudskou skúsenosťou — sa nachádza to, jedinečné a nenahraditeľné, čo astropsychológia ponúka .

„Prostredníctvom príbehu nielen získavame súdržnosť a dávame zmysel svojmu životu, ale navyše na jeho základe, v jeho rámci a s ohľadom na jeho vzorovitosť utvárame svoju budúcu podobu. Sme takí, aké príbehy si rozprávame." James Hillman